St, 12.február 2020 9:28
Akým materiálom sa vyhnúť v udržateľnom šatníku?
Budovať svoj udržateľný šatník je skvelé. Ešte lepšie je vedieť, z čoho sú moje veci vyrobené a aké materiály do šatníka nepatria.
Abeceda základných odevných materiálov je pomerne jednoduchá. Čím prírodnejší, tým lepší. No nie je prírodný ako prírodný. Keď sa začneme do tejto témy ponárať hlbšie, narazíme na mnohé paradoxy. Skúsme si teda povedať, akým materiálom by sme sa vo svojom udržateľnom šatníku mali vyhýbať a prečo.
Logické je vyhýbať sa akémukoľvek plastu, aj keď býva často s láskou označovaný ako „vegan friendly“, „vegan leather“ a podobne. Je to stále plast. Dnes už vieme, že mikroplasty, ktoré sa uvoľňujú z nášho oblečenia pri nosení a praní, máme vo vode a v jedle, ktoré denne konzumujeme.
Fake fur – alebo nepravá kožušina. Táto plastová vec je s obľubou používaná ako náhrada pravej kožušiny, ale úprimne – pre životné prostredie je super škodlivá. Prečo? Umelé vlákna, z ktorých je vyrobená, sa dajú len veľmi ťažko zrecyklovať a z látky sa veľmi ľahko uvoľňujú. Nie som zástancom pravých kožušín, ale z čisto ekologického hľadiska (nie morálneho) je lepšie, ak si žena raz za 20 rokov kúpi pravý kožuch, ktorý bude nosiť dlhé roky. Čo považujem za extra nebezpečné pre naše telo, sú rôzne fleecy a plyše z polyesteru, polyuretánu a iných umelých materiálov, z ktorých sa šijú nákrčníky a čiapky na zimu. Tým, že v zime si nákrčníkom často prekrývame ústa a nos, uvoľnené umelé vlákna ľahko vdychujeme. Touto cestou sa nám dostávajú mikroplasty priamo do tela. Takéto nákrčníky kupujú najmä mamičky svojim malým deťom v dobrej viere, že ich ochránia pred zimou. Skvelou alternatívou je neškriabavá merino vlna alebo alpaka.
Vinyl – lepšie povedané nepravá, alebo ak chcete „vegánska“ koža. Trendy kabelky, ktoré vidíme na fancy instagramových účtoch blogerov, šik taštičky, cez ktoré presvitá obsah, alebo dobre vyzerajúce peňaženky v krásnych pastelových farbách. To všetko je vyrobené z polyvinylchloridu, resp. PVC. Všetci poznáme životnosť takýchto výrobkov, keď sa nám po roku nosenia začnú droliť a šúpať miesta, ktoré sú najviac namáhané, až sa výrobok rozpadne úplne. Otázkou je, či môžeme za škodlivé pokladať aj výrobky z recyklovaného plastu. To je možno na dlhšiu diskusiu. Pri nich sa plast použil opakovane, ale mikroplasty sa z neho uvoľňujú rovnako. Osobne rada uprednostňujem výrobky z pravej kože. Ich životnosť je nepomerne dlhšia (ak nie doživotná) a na trhu sa dnes už dá nájsť aj koža zo zvierat z humánneho chovu. Priznám sa, že koža je napriek všetkému jeden z mojich top prírodných materiálov.
Bavlna – bavlna je predsa prírodná, tak prečo by sme sa jej mali vyhýbať? Hneď vysvetlím. Bežne pestovaná bavlna napriek svojmu prírodnému pôvodu nepatrí medzi udržateľné materiály. Na jej pestovanie a výrobu bavlnenej látky sa spotrebujú hektolitre pitnej vody. Vedeli ste, že na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje až 30 000 litrov vody? Bavlník je okrem toho rastlina, ktorá je veľmi citlivá na škodcov, preto je vždy ošetrovaná pesticídmi.
Nejeden malý výrobca, hrdiaci sa udržateľnosťou, ponúka bavlnené tašky ako ekologickú alternatívu igelitiek. Tu sa musím vždy len pousmiať. Pretože nič, čo je vyrobené z bežnej bavlny, nie je eko. Existuje predsa celá škála materiálov, z ktorých sa tašky dajú šiť. Či už je to recyklovaná bavlna zo starého oblečenia, ľan, konope, prípadne zvyšky z odevných výrob.
Ak ste si zamilovali mäkkosť bavlny a neradi sa jej vzdávate, nezúfajte. Pri výbere pozerajte na certifikáciu. Pri pestovaní bio bavlny bolo minutej neporovnateľne menej vody a používanie pesticídov je v tomto prípade striktne zakázané. Najväčšia výhra je bavlna s certifikátom GOTS. Majte sa však na pozore pred obľúbeným trikom výrobcov: do bavlnených vláken „primiešajú“ trocha tých bio-bavlnených a už výrobok označia značkou bio-bavlna. Pritom drvivé percento je z bežnej bavlny. Na toto označenie by som sa nespoliehala, radšej vždy verte len certifikátom. Ďalšou dobrou alternatívou je kupovať bavlnené veci v second-handoch. Keď nájdete niečo kvalitné a nerozpadnuté, môžete si byť istí, že vám to vydrží ešte aspoň jednu ďalšiu sezónu.
Viskóza – na trhu sa ako huby po daždi objavujú väčšie alebo menšie značky, ktoré sa radi pochvália zero-waste výrobou. Ale mnohé z nich paradoxne používajú chemicky ošetrované materiály ako bavlna alebo viskóza. Čo to znamená? Znamená to jedno: takáto značka nevie o svojom materiáli takmer nič a preto jej dôveryhodnosť, že to myslí zo životným prostredím naozaj vážne, v mojich očiach prudko klesá. Každý dobrý výrobca oblečenia by mal svoj materiál poznať dokonale. Mnoho z nich označuje viskózu za prírodný materiál. To je ale veľký omyl.
Prečo by sme sa mali viskóze radšej vyhýbať? Viskóza je tzv. polosyntetický materiál. Vstupom je celulóza, ktorá je samozrejme prírodného pôvodu. Na druhej strane však vychádza syntetické, nekonečné vlákno, vlastnosťami podobné hodvábu. Celulóza prechádza počas výroby sériou chemických kúpeľov, kde sa od základu zmení jej chemický vzorec. Na jednu tonu viskózy sa spotrebujú tri tony dreva. Viskóza bola pôvodne vynájdená ako náhrada hodvábu. Niekedy sa uvádza aj pod názvom Rayon. Veľmi často sa pridáva do ľanových látok, aby boli lacnejšie (ľan je drahý materiál) a aby ho na dotyk zjemnili. No viskóza zhoršuje odolnosť ľanu, keďže samotné viskózové vlákno sa opotrebováva namáčaním a žehlením. Preto si pri kúpe ľanovej látky dávajte pozor na zmesi s viskózou, ak chcete, aby vám vydržala čo najdlhšie a zachovala si svoje skvelé vlastnosti.
Skvelou alternatívou je ECOVERO viskóza od firmy Lenzing, pri výrobe ktorej sa používa uzavretý okruh vody a buničina z kontrolovaného pestovania stromov.
Funkčné oblečenie – vyrába sa z materiálov na báze ropy, ktoré rovnako ako každý plast uvoľňujú do prostredia škodlivé mikroplasty. Takéto látky často obsahujú membrány, ktoré majú odpudzovať vodu, odvádzať pot, rýchlo schnúť. Pri ich výrobe sa používajú problematické chemikálie, ktoré sa z ovzdušia nedajú odstrániť. Ich zvyšky sa môžu dostávať cez kožu aj do nášho tela. Funkčné oblečenie kupujte, len ak je to úplne nevyhnutné. Ak nie ste extrémny športovec alebo horolezec, zaobídete sa aj bez neho. Každá vrstva funkčného oblečenia sa dá plnohodnotne nahradiť prírodným. Napríklad ľan ako spodná vrstva priamo na telo odvádza pot a udržiava optimálnu telesnú teplotu. Na neho vlnený sveter (povedzme z merina alebo alpaky) a ako najvrchnejšia vrstva bežná bunda – a ste dokonale chránení pred zimou.
Čo je v udržateľnom šatníku naopak vítané, sú prírodné materiály, nešmrncnuté umelinou, vo svojej nekompromisne čistej podobe. Používame to, čo si príroda sama vyrobila a čo jej po použití môžeme bez obáv vrátiť bez toho, aby sme jej ublížili. Prímesi umelých vláken síce na dotyk zjemňujú, ale zhoršujú trvanlivosť prírodných materiálov. Ľan, konope vlna všetkých druhov a koža sú tradičné materiály, ktoré sa našim predkom osvedčili naprieč tisícročiami. Rada objavujem aj nové materiály ako sú rôzne druhy bioplastov alebo koža z banánových šupiek. Myslím, že v tomto smere môže byť budúcnosť vzrušujúca.
