pi, 13 januára 2017 6:54
Môj štvorročný syn sa hrá s bábikami. Teda vlastne s jednou bábikou. Volá sa Peťko, je to chlapec ako on.
Má ju už od malička, vybral ju zo zbierky bábik svojej sestry, ktorá ich má toľko, že to našťastie ani nespozorovala. Odvtedy je Peťko stále s nami. Papá s nami, spinká s nami a chodí s nami na prechádzky. Táto bábika nepatrí k najkrajším, je už trochu ošúchaná a ubieha jej očko, ktoré sa nedá opraviť. Ale pre neho je to ten najlepší kamarát na svete. Ušila som mu látkovú bábiku v podobe obľúbeného hrdinu Zorra. Nepomohlo. Zorro sedí na poličke nepovšimnutý a Peťko je hviezdou dňa. Peťko potreboval nové oblečenie, pretože to staré červené (s obrázkom Hello Kitty) bolo príliš dievčenské. Tak som sa hecla a ušila tento krásny modrý chlapčenský obleček. Lenže Peťkovi sa asi veľmi nepáčil. Vrátil sa k svojmu otrhanému červenému a toto nosí na noc ako pyžamko. Nuž čo. Snaha bola. Teraz, keď je zima, potrebuje Peťko samozrejme aj čiapočku a šálik. Nemôže predsa prechladnúť! OK. Vyrobila som aj čiapočku a šálik. Uff. Tentokrát sa páčili. Mám veľkú radosť. Ešte vraj bude potrebovať aj kabátik, rukavičky a ponožtičky, pošepol mi to tenkým hláskom. No ale to už je výzva minimálne na dva víkendy...
Ako sa tak na nášho synčeka pozerám, pomyslím si, že raz z neho bude skvelý tato. A tak by to malo byť.
A čo vaši chlapci? Ako sú na tom? Tiež sa (tajne) hrajú s bábikami?
